Od Husáka do Fica: Koniec revolúcií na Slovensku?

Autor: Pavol Minárik ml. | 30.11.2012 o 10:41 | (upravené 16.12.2012 o 1:54) Karma článku: 12,53 | Prečítané:  1981x

Film Zuzany Piussi Od Fica do Fica ukazuje, okrem iného, absolútnu neschopnosť organizátorov gorilích protestov čokoľvek dosiahnuť. Bolo by jednoduché odsúdiť týchto organizátorov ako neschopných ľudí, ktorí - slovami Štefana Hríba - "blúznia, tvoria nebezpečné utópie a najmä predvádzajú svoje neskrotené, infantilné egá." To všetko môže byť a zrejme aj je pravda. Zdá sa však, že spoločnosť sa zmenila, a zorganizovať revolúciu už nebude také jednoduché ako v minulosti. A to paradoxne napriek slobode a všeobecnej dostupnosti komunikačných prostriedkov.

Malcolm Gladwell sa vo svojom staršom článku pre New Yorker zamýšľa nad tým, prečo ďalšiu revolúciu nespôsobia sociálne siete. Pomocou niekoľkých historických príkladov ukazuje, že na uskutočnenie významnej akcie s potenciálom spoločenskej zmeny sú potrebné silné osobné väzby. Keď chcete niečo skutočne zmeniť, musíte totiž riskovať. Sociálne siete však naopak podporujú slabé väzby. S koľkými desiatkami či stovkami facebookových priateľom môžete mať skutočný osobný vzťah?

Slovenská skúsenosť tieto úvahy podporuje. Revolucionári roku 1989 nemali najmodernejšie komunikačné prostriedky, no boli skupinou priateľov, ľudí, ktorí sa dlho poznali, niečo spolu zažili, a boli ochotní sa vzájomne podporovať aj v náročných situáciách. Naproti tomu "revolucionári" roku 2012 boli zmesou ľudí, ktorých viac než podpora priateľov zaujímalo vlastné ego. A nenechajme sa pomýliť číslami. Na sviečkovej manifestácii v roku 1988 možno nebolo zďaleka toľko ľudí ako na gorilích protestoch, no účasť každého znamenala riskovať bitku, vyšetrovanie, stratu práce či iné formy perzekúcie. Na gorilích protestoch hrozilo maximálne prechladnutie.

Čo znamená spoločnosť slabých väzieb pre politiku? Väčšina politických síl v krátkej histórii Slovenska bola a je koalíciami rôznych záujmov, spravidla spojených vodcovských princípom. Silné väzby existujú, ale nie sú pravidlom. Snáď jedinou výnimkou bolo KDH, ktorého jadro tvorili katolícki disidenti. No je zjavné, že ono jadro sa už dávnejšie rozpadlo. Stabilné tak zostávajú snáď len postkomunistické podnikateľské kliky (spoločné štúdium zakladateľov Penty na MGIMO v tomto prípade nie je náhodné).

A prognóza? Na jednej strane spoločnosť slabých väzieb môže byť pre politiku prínosná. Stabilizuje oligarchickú demokraciu (vládu malej skupiny so súhlasom väčšiny) tým, že chráni vládu od silných partikularistických tlakov, snáď s výnimkou niektorých ekonomických skupín. Na druhej strane tu vzniká obrovské riziko. Ak sa totiž vládnuca oligarchia prestane správať slušne, nemá sa jej kto postaviť na odpor. Spoločnosť založená výlučne na slabých väzbách na to nemá. Kto by sa dnes postavil totalitnej vláde? Dostať po hlave obuškom totiž bolí viac ako tisíc "lajkov" na Facebooku. A za koľkých facebookových priateľov by ste si nechali tresnúť obuškom po hlave?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

KOMENTÁRE

Varšava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

KULTÚRA

Gorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.


Už ste čítali?