Za selektívne vzdelávanie

Autor: Pavol Minárik ml. | 14.5.2012 o 12:38 | Karma článku: 11,81 | Prečítané:  884x

Zrušenie „experimentálneho" gymnázia a výroky o osemročných gymnáziách „vysávajúcich" dobrých žiakov zo základných škôl majú zrejme spoločného ideového menovateľa. Každé dieťa má dostať rovnaké vzdelanie, lepší sa majú obetovať v záujme horších (prípadne každý podľa svojich možností, každému podľa jeho potrieb). Netvrdím, že súčasný počet osemročných gymnázií je optimálny, ani že konkrétna škola nemôže byť zrušená. Existujú však presvedčivé argumenty, že selektívne vzdelávanie lepších žiakov je prospešné pre celú spoločnosť.

O bohatstve spoločnosti v konečnom dôsledku rozhodujú intelektuálne schopnosti tých najlepších. Prísloveční murári, ktorí vedia viac ako gymnazisti, nakoniec potrebujú architekta. Rovnako ako automechanik potrebuje konštruktéra áut, elektrikár jadrového fyzika, a tak podobne. Stavebná firma, automobilka aj elektráreň potrebujú tiež účtovníkov, ekonómov a právnikov. Organizácia produkcie je rovnako potrebná ako samotná produkcia.

Konkrétne: Fordove závody sa nestali najproduktívnejšou automobilkou preto, že by mali najlepšie kvalifikovaných pracovníkov. Stali sa ňou preto, že niekoľko schopných ľudí okolo Henryho Forda vymyslelo spôsob, ako môžu produkovať automobily relatívne nekvalifikovaní pracovníci. Významné inovácie, ktoré zvyšujú náš blahobyt, závisia na intelektuálnych schopnostiach malej skupiny ľudí. História je plná príkladov ľudí ako Ford a Rockefeller, Jobs a Gates, objaviteľov nových technológií, materiálov či liekov.

Je u nás populárne vysmievať sa americkým školákom, že nerozlišujú Slovensko a Slovinsko. (Odhliadnime od otázky, koľko slovenských školákov by si poradilo napríklad s Arkansasom a Arizonou, ktoré majú podobný počet obyvateľov.) Amerika však napriek tomu produkuje väčšinu top vedy na svete a zásobuje nás väčšinou technologických inovácií.

A aby sme nezostali len u pocitových argumentov. Význam kognitívnych schopností pre rast bohatstva dokladuje napríklad tento článok - ukazuje sa, že rozhodujúce sú naozaj schopnosti horných päť percent, nie priemeru.

Ono je to s tým vzdelávaním podobné ako s bohatstvom. Môžeme mať nerovnosť (vzdelania či majetku) a byť bohatší, alebo byť chudobní, ale všetci rovnako (ne/vzdelaní či chudobní). Možno však ešte budeme počuť argument, že ľudia si takúto rovnosť vybrali vo voľbách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.


Už ste čítali?