Prečo by mali byť platy učiteľov určené podľa regiónu

Autor: Pavol Minárik ml. | 2.7.2010 o 8:13 | Karma článku: 11,67 | Prečítané:  3543x

Vznikajúca vláda navrhuje nastaviť odmeňovanie učiteľov v závislosti na regióne. Tento zámer je dobrý, lebo sa snaží rešpektovať základné princípy fungovania trhu práce. Argumenty odporcov zmeny smerujú k spravodlivosti (rovnaká odmena za rovnakú prácu) a k výške životný nákladov. Ignorujú však existenciu nákladov, ktoré ekonómovia označujú ako náklady obetovanej príležitosti.

Zhrniem argument proti navrhovanej zmene slovami riaditeľky zvolenského gymnázia Evy Chylovej, ako ich uvádza sme.sk: "Každý by mal byť za prácu odmeňovaný len a len podľa kvality. Chlieb ani benzín v chudobnom regióne nie sú lacnejšie ako v Bratislave. Kúrenie a elektrina sú drahšie. (...) Je absolútne nemorálne, aby mal kvalitný učiteľ menší plat v porovnaní s 'Bratislavčanom' len preto, že žije v chudobnom regióne. Je to len ďalšie vydieranie učiteľov."

Začnime s ekonomickým argumentom, odpoveď na morálny problém bude potom zjavná. Okrem nákladov, ktoré musí človek vydať na chlieb, benzín, atď., vstupujú do rozhodovania aj takzvané náklady obetovanej príležitosti. Čo to je? Jednoducho povedané, keď robím jednu vec, nemôžem robiť druhú - musím ju obetovať, ako aj všetko, čo mi prináša. Tento prínos z druhej príležitosti je nákladom toho, že som si vybral prvú. Napríklad ak sa rozhodnem študovať a nie pracovať, skutočnými nákladmi štúdia nie je jedlo alebo bývanie (jesť a bývať musím bez ohľadu na štúdium), ale určite je nákladom mzda, ktorú nedostanem, keďže namiesto práce budem sedieť v škole.

Učiteľ, ktorý sa rozhodne učiť, sa zároveň vzdáva možnosti dostať plat v alternatívnom zamestnaní. A tu sa dostávame k regionálnym rozdielom. Myslím, že nikto nespochybňuje, že v Bratislave má vyštudovaný učiteľ oveľa viac možností zamestnať sa mimo školstvo, a tiež že má šancu dostať vyšší plat (čo sa odráža v regionálnej priemernej mzde). Na to, aby zostal v školstve, musí byť veľmi zapálený pre učenie, alebo byť veľmi neschopný robiť čokoľvek iné. Bohužiaľ, na entuziazmus sa nemožno spoliehať - rozhodne by to nemala byť vládna politika.

Odpoveď na otázku, či je toto opatrenie "absolútne nemorálne", je jednoduchá. Je snáď morálnejšie zbaviť bratislavské deti možnosti mať dobrých učiteľov?

Podľa pani Chylovej, ak vláda návrh schváli, bude to diskriminácia učiteľov v chudobnejších regiónoch (toto nepopieram, ale tvrdím, že je to zmysluplná diskriminácia) a "je celkom možné, že to bude poslednou kvapkou trpezlivosti učiteľov s celou zle pripravenou reformou."

Celé mi to pripomína výrok sira Humphreyho zo seriálu Yes, Prime Minister na tému učiteľských platov: "Deti! Kto hovorí o nejakých deťoch? Ministerstvo školstva nikdy nehovorí o deťoch... Odstrániť sa majú triedne rozdiely v učiteľskej profesii. Zlepšiť sa má životná úroveň učiteľov, nie vzdelanostná úroveň detí." Tento výrok je prekvapivo trefný (ako je napokon u tohto seriálu zvykom). Zdá sa, že doteraz sa naše ministerstvo riadilo práve týmto princípom.

Držím palce novej vláde, aby sa nebála presadiť návrhy, ktoré budú v záujme žiakov. Ďalším opatrením, podľa rovnakej ekonomickej logiky, môže byť diferenciácia platov podľa vyučovaných predmetov, aby sa vyriešil chronický nedostatok učiteľov cudzích jazykov či informatiky. Samozrejme, vláda to bude mať ťažké. Na rozdiel učiteľských odborov môžu žiaci a ich rodičia vynucovať svoje požiadavky len veľmi ťažko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Fico sa chváli ekonomickými výsledkami. Lepší výsledok malo 16 krajín

Symbolicky 1. mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

DOMOV

Café Európa: Zo školskej lavice k extrémnej pravici?

Ako súvisí extrémizmus so vzdelávaním? Sledujte diskusiu.

DOMOV

S kontrolou listov sa môžete stretnúť aj v práci. Je to legálne?

Právo na listové tajomstvo sa vzťahuje aj na e-maily či esemesky.


Už ste čítali?