Na Slovensku sa v roku 2006 na vedu a výskum vydalo 217 miliónov eur, čo je 0,49 % hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze nevydala Slovenská republika, ale rôzne inštitúcie - súkromné a verejné -, ktoré na Slovensku pôsobia. Vraj je to málo. Prečo?

Prvý dôvod: okolité štáty vydali na výskum viac. No a čo? Je možné, že mali k tomu dôvod, ktorý na Slovensku neexistuje. Napríklad zaujímavé vedecké projekty alebo schopnejších vedcov a produktívnejšie vedecké inštitúcie. Niektoré projekty sa oplatia len vo veľkom a na Slovensku ich nikdy mať nebudeme. Porovnanie so zahraničím bez znalosti hlbších pomerov môže byť zavádzajúce.

Druhý dôvod: Európska únia stanovila stratégiu, podľa ktorej by mali byť do roku 2010 vydávané na výskum a vývoj tri percentá HDP. Znamená to, že je to správny podiel? Prečo nie dve percentá? A prečo nie šesť? V tomto prípade ide totiž o úplne arbitrárne číslo, ktoré stanovil nejaký centrálny plánovač. Považovať centrálne stanovené investičné ciele za vzor správneho investovania je značne pomýlené.

Financovanie vedy a výskumu je investícia ako každá iná. Je zvrhlé centrálne plánovať investície vo výrobe obuvi, v poskytovaní služieb maliarov - natieračov, a aj vo vede a výskume. Dosiahnuť nejaký cieľ štátnym prerozdelením je tým najmenším problémom. Ak však chce vláda zväčšovať blahobyt občanov, mala by prestať plánovať a ponechať rozhodnutie v rukách ľudí. Potom pôjde na vedu a výskum presne toľko peňazí, koľko budú ľudia chcieť. A to bude tá správna miera financovania.